1. marca 1990 sa na všeodborovom a všezväzovom zjazde do Nezávislých slovenských odborov združili tie odborové zväzy, ktoré sa stali právnym nástupcom ROH na Slovensku. Zjazd bol však v ten istý deň prerušený a 3. marca 1990 sa v Prahe konal zakladajúci zjazd Československej konfederácie odborových zväzov, ktorý zrušil Revolučné odborové hnutie a založil Československú konfederáciu odborových zväzov. V rámci nej pôsobila Konfederácia odborových zväzov SR až do transformačného zjazdu ČSKOZ, ktorý sa konal koncom roku 1993.

 

I. Slovenský všeodborový zjazd

 

V dňoch 9. a 10. apríla 1990 v Bratislave pokračovala slovenská časť prerušeného zjazdu, a to za účasti federálnych odborových zväzov pôsobiacich na Slovensku. Historici dnes o jeho rokovaní hovoria ako o zakladajúcom zjazde KOZ SR, ale aj ako o I. Slovenskom všeodborovom zjazde.

Dňa 10. apríla 1990 podpísaním Charty Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR) štatutárnymi zástupcami jednotlivých odborových zväzov dochádza k vlastnému založeniu KOZ SR. Charta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky sa stáva prvým právnym dokumentom, ktorý tvorí základ jej činnosti.

V období po zakladajúcom zjazde, ktorý vošiel do histórie ako I. zjazd KOZ SR, začali do konfederácie postupne vstupovať - na základe rozhodnutia svojich zjazdov, prípadne iných príslušných zväzových orgánov - ďalšie odborové zväzy. Okrem Charty prijal I. zjazd aj Program KOZ SR. V súlade s Chartou KOZ SR bol vytvorený jednoduchý systém orgánov konfederácie, ktorý pozostával zo Zjazdu konfederácie, Snemu konfederácie a Revíznej komisie Snemu konfederácie. Ešte v ten istý deň (10. apríla 1990) sa konalo ustanovujúce zasadanie Snemu KOZ SR, ktoré zvolilo za svojho predsedu Romana Kováča a za podpredsedov Alojza Engliša, Svetozára Korbeľa, Ladislava Polku a Dušana Jamricha. Následné zasadania Snemov KOZ SR postupne konštituovali organizačné zložky konfederácie a jej poradné orgány.

 

II. zjazd 

Konfederácie odborových zväzov SR

 

II. zjazd KOZ SR, ktorý sa konal 25. júna 1993, sa stal po vzniku samostatnej Slovenskej republiky dôležitým medzníkom, a to tak z hľadiska organizačnej štruktúry, ako aj obsahového zamerania činnosti odborov na Slovensku. Zjazdom schválené dokumenty vytvárajú priestor na to, aby konfederácia mohla koncepčne a systémovo plniť svoje odborové poslanie v nových spoločenských podmienkach.

Významné zmeny nastali zvlášť v organizačnej štruktúre. Zjazd schválil Stanovy KOZ SR, ktoré rozšírili systém orgánov o Predstavenstvo a Rozhodcovský senát KOZ SR. Zároveň konštituoval funkciu prezidenta KOZ SR, za ktorého bol zvolený Alojz Engliš, a aj pozíciu štyroch viceprezidentov KOZ SR. Za viceprezidenta uvoľneného pre vnútroodborovú činnosť bol zvolený Michal Radev, za viceprezidenta uvoľneného pre sociálno-ekonomickú činnosť Václav Števko. Za viceprezidenta KOZ SR zastupujúceho výrobné odborové zväzy bol na II. zjazde KOZ SR zvolený Juraj Blahák a za viceprezidenta zastupujúceho nevýrobné odborové zväzy Daniel Repáš.

II. zjazd KOZ SR, pokiaľ ide o hľadisko obsahového zamerania odborového hnutia, schválil Program KOZ SR a dôležité Rezolúcie k politickému vývoju v SR, k sociálnej situácii a sociálnej reforme v SR, k ekonomickej situácii v SR, k medzinárodnej situácii a vzniku Slovenskej republiky, k stavu v rezorte zdravotníctva, ako aj k transformácii ČSKOZ a prevzatiu jej práv a povinností KOZ SR a ČMKOS. Súčasťou prijatých rezolúcií bola aj Výzva k členom Českomoravskej konfederácie odborových zväzov, apelujúca na udržanie a ďalšie rozvíjanie tradične úzkych vzťahov s odborármi Českej republiky.

 

III. zjazd 

Konfederácie odborových zväzov SR

 

III. zjazd KOZ SR, na ktorom došlo k výrazným personálnym zmenám v orgánoch konfederácie a boli prijaté dokumenty, ktoré významným spôsobom ovplyvňujú ďalšiu odborársku činnosť, sa uskutočnil 11. a 12. októbra 1996 v Bratislave. Schválením novely stanov sa položil základ pre konštituovanie Rady predsedov odborových zväzov, predovšetkým ako koordinačného orgánu konfederácie. V záujme posilnenia operatívneho riadenia KOZ SR bolo vytvorené jeho Prezídium, zodpovedajúce sa za svoju činnosť Predstavenstvu KOZ SR. Za prezidenta KOZ SR bol zvolený Ivan Saktor, za viceprezidenta pre odborovú politiku Jozef Kollár, za viceprezidenta pre hospodársku politiku a sociálne partnerstvo František Kurej, za viceprezidenta pre sociálnu politiku a medzinárodné vzťahy Alojz Engliš, za viceprezidenta pre výrobné zväzy Emil Machyna a za viceprezidenta pre nevýrobné zväzy Kamil Vajnorský. III. zjazd KOZ SR podstatným spôsobom rozšíril a precizoval Program konfederácie, berúc pritom do úvahy ťažkosti transformačného procesu slovenského hospodárstva, ako aj nové dimenzie procesu zjednocujúcej sa Európy a začlenenia sa Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr. Spolu 35 Rezolúcií zjazdu, vnútorne členených na viacero úloh, explicitne uložilo orgánom konfederácie presne definované úlohy pre príslušnú oblasť odborárskej činnosti. Hlavný dôraz bol pritom položený na presadenie záujmov odborov a zamestnancov v zákonodarnej oblasti.

 

IV. zjazd 

Konfederácie odborových zväzov SR

 

12. až 14. októbra 2000 sa v Bratislave uskutočnil IV. zjazd KOZ SR. Programovo nadviazal na líniu III. zjazdu. V rámci novelizovaných stanov sa posilnili kompetencie Rady predsedov odborových zväzov KOZ SR a bol prijatý nový mechanizmus financovania konfederácie. Za prezidenta KOZ SR bol opätovne zvolený Ivan Saktor. Za viceprezidenta pre odborovú politiku bol zvolený Eugen Škultéty za viceprezidenta pre hospodársku politiku a sociálne partnerstvo Peter Gajdoš, za viceprezidenta pre výrobné zväzy Juraj Blahák a za viceprezidenta pre nevýrobné zväzy Igor Lenský.

 

V. zjazd

Konfederácie odborových zväzov SR

 

12. a 13. novembra 2004 sa v Bratislave uskutočnil V. zjazd KOZ SR. V rámci novelizovaných stanov sa posilnili kompetencie Rady predsedov nevýrobných odborových zväzov. Agenda súvisiaca s vyjednávaním Kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre verejnú sféru v plnom rozsahu prešla do kompetencie tejto rady. Novelizované stanovy upravili mechanizmus financovania konfederácie, ukončili dovtedajšiu formu fungovania krajských rád KOZ SR a konštituovali podmienky pre vytvorenie regionálnych rád konfederácie, ktoré môžu vzniknúť z podnetu odborových zväzov. Na V. zjazde KOZ SR bol za prezidenta KOZ SR opätovne zvolený Ivan Saktor. Za viceprezidenta pre odborovú politiku zvolili Eugena Škultétyho, viceprezidentom pre hospodársku politiku a sociálne partnerstvo sa stal Vladimír Mojš. Za viceprezidenta pre nevýrobné odborové zväzy zvolili Jána Gašperana a viceprezidentom pre výrobné odborové zväzy sa stal Jozef Schmidt.

Od 1.12. 2006 sa stal prezidentom KOZ SR Miroslav Gazdík, ktorý dovtedy zastával funkciu predsedu OZ baní, geológie a naftového priemyslu SR.

 

VI. zjazd

 

Konfederácie odborových zväzov SR

 

VI. zjazd Konfederácie odborových zväzov SR sa konal 13. a 14. novembra 2008 v Piešťanoch. Na ňom opätovne zvolili za prezidenta odborovej centrály Miroslava Gazdíka. Viceprezidentmi sa stali Eugen Škultéty pre odborovú politiku, Vladimír Mojš pre hospodársku politiku a sociálne partnerstvo, Dušan Barčík zastupujúci výrobné odborové zväzy a Ján Gašperan nevýrobné odborové zväzy.

Medzi hlavné výsledky patrí to, že zjazd prijal viacero zmien v základných dokumentoch, ktorými sa preci¬zovali podmienky vnútrostraníckej demokracie. Zjazd tiež schválil Programové tézy KOZ SR, ktoré určili rozhodujúce smery činnosti KOZ SR v rokoch 2008 - 2012. KOZ SR sa v rokoch 2008 - 2012 upriamila na:

- dodržiavanie a posilňovanie základných demokratických hodnôt rozvoja spoločnosti,

- zvýšenie sociálnej spravodlivosti,

- ochranu oprávnených záujmov a potrieb svojich členov a zamestnancov,

- presadzovanie opatrení, ktoré zvýšia ochranu života, zdravia, kvalitu životného a pracovného prostredia,

- posilňovanie solidarity medzi generáciami a medzi profesijnými skupinami tak na Slovensku, ako aj na medzinárodnej úrovni, a to bez ohľadu na pôvod, národnosť, farbu pleti, vek, vierovyznanie, pohlavie, sexuálnu orientáciu, sociálne a spoločenské postavenie.

VI. zjazd KOZ SR prijal významné rezolúcie - k zachovaniu charakteru sociálneho štátu, k posilneniu celospoločenského postavenia odborov, k posilneniu bipartitného sociálneho dialógu a o situácii vo verejnom sektore. V Rezolúcii VI. zjazdu KOZ SR na posilnenie celospoločenského postavenia odborov sa zdôrazňuje, aby odbory viedli zrozumiteľnú a zásadovú politiku, na základe ktorej by boli odbory vnímané ako silné a akcieschopné, a tak prispievali k posilňovaniu, celospoločenského postavenia odborov. Súčasne sa v rezolúcii zdôrazňuje, aby odbory aktivizovali členskú základňu a získavali nových členov, najmä z radov mladých, a tým napomáhali zvýšiť akcieschopnosť a autoritu odborov, a napokon, aby sa vo svojej práci zamerali predovšetkým na ochranu ekonomických a sociálnych členov odborov a zamestnancov a organizovali odborárske vzdelávanie tak, aby tvorilo ucelený systém zabezpečujúci komplexnú prípravu odborových funkcionárov, s cieľom zvýšiť ich odbornosť a profesionalitu.

V rezolúcii VI. zjazdu KOZ SR smerujúcej na posilnenie bipartitného sociálneho dialógu sa uvádza, že odbory okrem iného očakávajú, že zamestnávatelia budú aktívne spolupracovať na tvorbe a realizácii nástrojov na udržanie súčasných a vytváranie nových pracovných príležitostí a vytvárať podmienky na zdravú a bezpečnú prácu, ako aj nekonfliktné pracovnoprávne a medziľudské vzťahy.

 

VII. zjazd

 

Konfederácie odborových zväzov SR

 

Spoločne za sociálne istoty a dôstojné pracovné podmienky - bolo ústredné heslo VII. zjazdu Konfederácie odborových zväzov SR, ktorý sa v dňoch 15.-16. novembra 2012 konal v Bratislave. Na siedmom rokovaní odborárov v novodobej histórii slobodných a demokratických odborov bola schválená novela Stanov KOZ SR a prijali sa Programové tézy, ktoré budú rámcom činnosti a úsilia do roku 2016. Z rokovania zjazdu vzišli tri rezolúcie smerom k zamestnávateľom, k zvýšeniu akcieschopnosti a posilneniu postavenia odborov na Slovensku, ako aj k funkčnému verejnému sektoru a kvalitným a dôstojne odmeňovaným pracovným miestam. Súčasťou záverečného zjazdového uznesenia sa stalo aj vyhlásenie k situácii v školstve a na podporu solidarity s členmi Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku v súvislosti so zlepšením pracovných podmienok a zvýšením platov všetkých pedagogických a odborných, ako aj nepedagogických pracovníkov. Novým prezidentom KOZ SR sa stal Jozef Kollár zo SLOVES a viceprezidentom Slavomír Manga z OZ KOVO.

Konfederácia odborových zväzov SR bola v predchádzajúcich štyroch rokoch partnerom trom vládam, komunikovala s tromi ministrami práce, sociálnych vecí a rodiny, navyše vnútri najväčšej odborovej centrály na Slovensku sa za toto obdobie (2008 - 2012) vystriedali na poste viceprezidenta pre odborovú politiku traja predstavitelia a v závere funkčného obdobia pôsobila konfederácia aj bez viceprezidenta pre hospodársku politiku a sociálne partnerstvo. Od VII. zjazdu má KOZ SR oproti predchádzajúcim obdobiam iba jedného viceprezidenta. Pri formulovaní zámerov vychádzali predstavitelia konfederácie z aktuálneho ekonomického a sociálneho stavu spoločnosti, keď sa boj s hospodárskou a finančnou krízou v Európe stal nielen témou číslo jeden, ale aj otázkou existencie Európskej únie, ako aj z pôsobenia a cieľov vtedajšej vládnej koalície. 

Návrat hore